Kritériá pre prijatie
Rozhodujúcim kritériom pre prijatie tejto legislatívnej úpravy na Slovensku bolo predovšetkým environmentálne hľadisko – zamedzenie ukladania biologického odpadu na skládky = zníženie produkcie skleníkových plynov. Hygienické, zdravotné, ekonomické, ale ani logistické argumenty v neexistujúcej odbornej diskusii tu, bohužiaľ, podobne ako v iných legislatívnych procesoch, výrazne absentovali.
Legislatívny proces prebehol veľmi rýchlo a bez podrobnejšej analytickej prípravy. Slovensko zaviedlo túto povinnosť bez podrobnejšieho zmapovania kapacít na spracovanie kuchynského biologického odpadu a riešilo skôr parciálne otázky ako napr. veľkosti a typy zberných nádob. Pritom hlavným problém zavedeného zberu KBO sú práve nedostatočné spracovateľské kapacity, ako napr. odpadové bioplynové stanice a samostatný zber KBO je sám o sebe otázny aj z pohľadu dopadov na životné prostredie.
Najsilnejší argument používaný pri rýchlom presadzovaní tejto legislatívnej úpravy, t. j. zníženie objemu zmesového komunálneho odpadu ukladaného na skládky a využitie výslednej zložky spracovania KBO v podobe digestátu alebo kompostu na pôvodne zamýšľaný účel „vrátenie živín do pôdy“, sa zatiaľ nepotvrdil.
Pri minimálnom zanedbaní povinnosti zberu, predúpravy (očistenia, hygienizácie) a spracovaní takéhoto typu odpadu sa môže naopak do pôdy okrem živín dostať aj vysoký podiel mikroplastov, patogénov a iných znečisťujúcich látok, ktoré môžu naopak poľnohospodársku pôdu skôr vysušovať a znižovať jej bonitu.
Na Slovensku sa stále zberá príliš málo kuchynského odpadu na to aby sa to prejavilo v miere skládkovania a ceny za jeho zber a spracovanie stále nedávajú ekologickú ani ekonomickú logiku.