Ceny potravín a plytvanie

Martina Jančeková, moderátorka
--------------------
16. október je aj Svetový deň potravy. Upriamuje pozornosť na to, že pravidelný prísun jedla nie je všade samozrejmosťou. Vo vyspelejších ekonomikách je Svetový deň potravy aj o zdravej výžive a predchádzaní plytvaniu jedlom. Viac si povieme s analytičkou Evou Sadovskou. Dobré ráno, vitajte.

Eva Sadovská, ekonomická analytička WOOD & Company
--------------------
Dobré ráno prajem.

Martina Jančeková, moderátorka
--------------------
Máme teda veľký dostatok, hovoríme až o plytvaní jedlom a prečo potom ceny jedla stále rastú?

Eva Sadovská, ekonomická analytička WOOD & Company
--------------------
Áno, máme stále teda zvyšujúce sa ceny potravín aj na Slovensku, včera dokonca teda Štatistický úrad zverejnil tie úplne najaktuálnejšie čísla za september, tá inflácia potravín bola cez 3 %. Čiže nemáme tu už také tie dvojciferné tempá, ktoré sme mali počas rokov 2022 a 2023, ale teda vidíme, že stále ešte nejaké to zdražovanie tu máme. Zjednodušene povedané to znamená toľko, že ak sme vlani urobili nákup potravín za 100 EUR, tak teraz nás vyjde vyše 3 EUR navyše. No a najviac zdraželi oleje a tuky, dokonca tam to medziročné zdraženie bolo až o 24 %, ale zase také mäso je napr. lacnejšie o 0,9 %.

Martina Jančeková, moderátorka
--------------------
Koľko nám ukrajujú z rodinného rozpočtu tieto nákupy potravín a ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami.

Eva Sadovská, ekonomická analytička WOOD & Company
--------------------
Práveže na Slovensku nám práve ten nákup potravín z toho rodinného rozpočtu ukrajuje pomerne veľa, podľa údajov Štatistického úradu je to až 24 %. Eurostat to prepočítava trochu inak, tam to vychádza okolo 20 %. Tak či tak to nemení nič na tom, že v podstate v porovnaní s tým priemerom Európskej únie sme podstatne vyššie, priemer Európskej únie hovorí o 14 %. No a, samozrejme, že platí, čím viac míňame na základné tovary a služby, na tie nevyhnutné, ako sú potraviny alebo bývanie, tak tým menej nám zostáva na také tie luxusnejšie tovary a služby. Čiže v podstate je to aj určitý taký ukazovateľ tej životnej úrovne.

Martina Jančeková, moderátorka
--------------------
Napriek tomu, že sú drahé potraviny a jedlo, tak sa ním aj plytvá, každý Slovák ročne vyhodí okolo 100 kg takéhoto potravinového odpadu. Čo to predstavuje čo najčastejšie vyhadzujeme?

Eva Sadovská, ekonomická analytička WOOD & Company
--------------------
Presne tak, podľa tých štatistík Eurostatu to vychádza tak, že na jedného Slováka pripadá 99 kg potravinového odpadu, z toho 67 %, čo je 66 kg na hlavu, pochádza z domácností. Čiže áno, hlavná časť tohto odpadu vzniká v našich domácnostiach, sú to často zvyšky nedojedeného jedla, často aj nerozbalené potraviny, a potom, samozrejme, že keby sme išli tak konkrétnejšie, môže to byť mäso, pečivo nedojedené alebo aj celé, ktoré proste nezužitkujeme, takisto ovocie, zelenina, mliečne výrobky, čiže toto všetko vyhadzujeme do smetných nádob a, žiaľ, teda často ešte do tých čiernych.

Martina Jančeková, moderátorka
--------------------
No, práve, naučili sme sami ako Slováci už separovať tento, triediť tento biologický odpad, bioodpad kuchynský a kde potom končí?

Eva Sadovská, ekonomická analytička WOOD & Company
--------------------
Napriek tomu, že už niekoľko rokov máme túto možnosť ako občania triediť kuchynský bioodpad v podstate na celom území Slovenska, netýka sa takýto triedený zber iba takých obcí alebo samospráv, kde sa na 100 % kompostuje, tak nevyužívame ho teda naplno, určite nie. Ten potenciál je oveľa väčší, máme aj k dispozícii také predbežné výsledky jednej analýzy Zväzu odpadového priemyslu, ktoré hovoria v podstate o tom, že v priemere na jedného obyvateľa pripadá vytriedeného takéhoto kuchynského bioodpadu ani nie 12 kg na osobu, čiže ten potenciál je oveľa väčší. A v mnohých obciach dokonca ten údaj je, naozaj, za celý rok iba o jednom kilograme alebo menej. Čiže potenciál je oveľa väčší a vieme aj teda, akých chýb sa najčastejšie dopúšťajú občania, buď vôbec netriedia, že jednoducho buď nie sú motivovaní alebo nemajú vedomosť alebo, jednoducho, sa do toho ešte nepustili. Potom, aj keď vytriedia, tak často s určitými chybami a tie spočívajú v tom, že napr. do tej nádoby, ktoré je určené na takýto kuchynský bioodpad, hodia zvyšky potravín, ale aj s obalom, tým pádom takýto odpad znehodnocujú a už sa ďalej nemôže zužitkovať, nemôže sa ďalej spracovať.

Martina Jančeková, moderátorka
--------------------
Treba do plastu, do skla atď. roztriediť. veľmi pekne vám ďakujem za tieto aj rady, aj analýzy. Eva Sadovská, vďaka.

Eva Sadovská, ekonomická analytička WOOD & Company
--------------------
Ďakujem pekne.

Rozhlas a televízia Slovenska

07:00 Ranné správy